1. Karol Ondriáš
V prvej časti tohto blogu som spomínal, že na stránke Komunistickej strany, ani jej bratislavskej krajskej organizácie som program nevedel nájsť. Ako v reakcii upozornil čitateľ Eugen Morda, program KSS pre voľby do bratislavského VÚC sa nachádza na stránke Karola Ondriáša, kandidáta strany na župana. Program som tam skutočne našiel.
Má 4 priority:
1. odstránenie korupcie,
2. sociálna spravodlivosť,
3. výstavba metra v Bratislave,
4. bezpečnosť občanov a ich majetku.
V časti venovanej korupcii pán Ondriáš navrhuje prešetriť prípady privatizácie či reštitúcie majetku štátu a obcí, ktoré boli poznačené korupciou a vymáhať majetky v prospech VÚC. Je otázne, prečo by VÚC malo vymáhal majetok, ktorý v prvom rade patril štátu alebo obci – čiže iným subjektom.
V časti venovanej sociálnej spravodlivosti je uvedený záväzok zlepšiť sociálne podmienky sociálne odkázaných aspoň o 10%. Neuvádza sa tam však o 10 percent čoho.
Výstavba metra by podľa pána Ondriáša mala byť financovaná okrem iného aj „odstránením kolonizačného vlastníctva“, keďže „po privatizácii bánk, poisťovní a podnikov do zahraničia dochádza k nesúladu medzi stúpaním reálneho HDP a reálnych miezd po roku 1998“.
Bezpečnosť je obľúbená téma programov pri týchto krajských voľbách. Skutočnosť je však taká, že VÚC môže urobiť len málo pre zlepšenie tejto oblasti v kraji, nakoľko bezpečnosť zabezpečuje štátna a obecná polícia, v krajnom prípade armáda, na ktoré nemá VÚC dosah.
2. OKS
Pán Juraj Petrovič z OKS v reakcii na môj blog upozornil na to, že na stránke OKS už je možné nájsť aj ich program pre voľby do VÚC, čo je skutočne pravda. Možno by pomohlo, ak by OKS zaradila dokument aj do časti Volebný program, kde nie je.
Základné priority OKS v regionálnej samospráve sú nasledovné:
1. Obnova prirodzených regiónov
2. Kontrola politikov a úradníkov
3. Stop plytvaniu s peniazmi občanov
Volebné tézy OKS sú jednotné pre celé Slovensko. To znamená, že OKS má rovnaký program pre bratislavský kraj a prešovský kraj. Je otázka, či sú dnes problémy a potreby všetkých regiónov Slovenska skutočne rovnaké.
OKS v programe uvádza, že plánuje znižovať výdavky regionálnej samosprávy, obmedzovať dotácie, vlastnú investičnú a podnikateľskú činnosť samosprávneho kraja. Bratislavský samosprávny kraj má napr. majetkovú účasť v spoločnostiach Bratislavská integrovaná doprava, s.r.o. a Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť, a.s., ktoré môžu hrať významnú úlohu pre dopravu v regióne. Navrhuje OKS, aby kraj obmedziť svoju podnikateľskú činnosť aj v tomto smere?
V programe OKS sa nič nehovorí o oblasti školstva, zdravotníctva, dopravy alebo sociálnych služieb, pričom VÚC má pomerne veľké kompetencie v týchto oblastiach.
Navrhuje vytvorenie 16 žúp na miesto dnešných 8. Nie je tam uvedené, ako by táto zmena ovplyvnila bratislavský kraj a či by napríklad viedla k odlúčeniu okresov Malacky, Pezinok a Senec.
3. Ľudová strana
Priznám sa, že Ľudová strana je pre mňa pomerne neznáma. Podarilo sa mi však nájsť jej stránku. Volebný program pre voľby do orgánov VÚC som tam nenašiel. V stanovách som sa dočítal, že „Ľudová strana je nositeľkou ducha najväčších bojovníkov za práva slovenského národa vladára Pribinu, rodoľuba Ľudovíta Štúra a otca národa Andreja Hlinku“.
4. Slovenská národná jednota
Na stránke SNJ som rovnako nenašiel program pre tieto voľby do orgánov BSK. Je tam však napríklad informácia o tom, ako strana dopadla v posledných regionálnych voľbách, ktorú nájdete tu.
Zaujímavý je už úvod textu: "Talitha kumi - dievča vstaň - povedal náš Pán dcére rímskeho stotníka, a ono ožilo. To isté môžeme povedať o výsledkoch volieb do VÚC, pokiaľ ide o výsledky Slovenskej národnej jednoty."
Podľa vlastných výpočtov SNJ získala strana v Bratislave 2,9 percenta hlasov, keďže ako uvádzajú získali 3365 hlasov od 115 956 voličov, ktorí sa na voľbách zúčastnili. O korektnosti tohto výpočtu sa však dá pochybovať, keďže každý zo zúčastnených voličov mohol označiť viacero kandidátov (napr. v Petržalke až 10) a neplatilo teda pravidlo, že jeden hlas rovná sa jeden volič. Pre porovnanie, podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu získal Stanislav Pánis, ktorý za SNJ kandidoval na župana, celkom 301 hlasov – čiže 0,25 % odovzdaných hlasov.
5. Hnutie VPRED
Pán Martin Chren, ktorý v tohoročných voľbách kandiduje za hnutie VPRED, v reakcii na druhý diel mojej analýzy volebných programov vyslovil otázku, či úmyselne obchádzam volebný program jeho subjektu. Rád by som ho ubezpečil, že tomu tak nie je. Moja analýza volebných programov bola od počiatku plánovaná ako dokument na pokračovanie (čo je naznačené už v názve). Hnutie VPRED, ako aj celý rad ďalších strán, som si nechal do tohto, tretieho pokračovania.
V rámci svojho programu pre obyvateľov Bratislavy, Malaciek, Pezinka a Senca uvádza Vpred päť dôvodov, pre ktoré sa Vpred odlišuje od ostatných strán:
1. sme noví
2. sme mladí
3. nie sme zaťažení minulosťou
4. nemáme záväzky voči veľkým politickým stranám
5. nepreferujeme žiadnu mestskú časť a samosprávu pred inou
Je ťažké povedať, čo presne znamená, že Vpred sú noví a je zrejmé, že novosť môže byť rovnako výhodou ako aj nevýhodou. Fakt je však ten, že z 24 kandidátov Vpred sú 4 už v súčasnosti vo funkcii starostu alebo primátora. Vekový priemer kandidátov Vpred je 43 rokov.
Vyjadrenia predstaviteľov hnutia hovoria o tom, že Vpred je liberálne hnutie. Slovo „liberalizmus“ však nie je spomenuté v programe Vpred ani raz. Nepodarilo sa mi ho nájsť ani v iných sekciách (napr. Prečo Vpred, Hlavná stránka, či v žiadnej z podsekcii sekcie Priority).
Samotný program je akoby rozdelený do dvoch častí – jedna hovorí o tom, čo Vpred prináša nové a v druhej Priority Vpredu v jednotlivých oblastiach. Vecne sú pokryté všetky oblasti, ktoré sú v kompetencii VÚC. Nie je tam však veľa takých, ktoré hovoria o tom, čo chce Vpred urobiť pre to, aby došlo k zlepšeniu alebo skvalitneniu, ktoré navrhujú vo väčšine bodov.
6. Slovenská národná strana
Na stránke SNS sa mi nepodarilo nájsť jej volebný program pre nadchádzajúce voľby ani v časti venovanej krajským organizáciám, ani v časti program. Zaujímavé však je, ako má SNS definované podmienky členstva: "Členom SNS sa môže stať každý občan slovenskej národnosti, ktorý dovŕši 18. rok veku, súhlasí s poslaním a Stanovami SNS, chce byť činný v ich duchu a nie je členom inej politickej strany alebo politického hnutia v Slovenskej republike".
7. Združenie robotníkov Slovenska
Bolo pre mňa prekvapením, že ZRS ešte pôsobí v aktívnej politike. Fakt je však taký, že napr. aj v piatom bratislavskom obvode postavilo kandidátov. Stránku ZRS ako celku sa mi nepodarilo nájsť, objavil som len stránku miestnej organizácie ZRS vo Zvolene.
Okrem iného sa tam píše, že „strana ZRS počas koaličnej vlády dosiahla významné úspechy, ktoré určite vojdú do histórie“ a „ZRS je jednou s dvoch najľavicovejších strán“.
8. ÚSVIT
Strana Úsvit je ďalšou z komunisticky orientovaných politických strán, ktorej predsedom je poslanec Ivan Hopta. Informácie o strane nájdete na stránke rovnomenného časopisu. O programe pre Bratislavu som tam nenašiel žiadne informácie.
Zaujala ma však táto správa, ktorá by sa možno mala dostať aj do pozornosti štátnych bezpečnostných zložiek: „Strana ÚSVIT považuje ohlásené zdraženie plynu viac ako o 22 % za začiatok genocídy slovenského národa a preto v tejto súvislosti vyzýva všetkých občanov Slovenskej republiky, aby sa v súlade s Ústavou SR postavili na odpor štátnym orgánom, nakoľko sú hrubo porušované ich základné ľudské práva zaručené ústavou krajiny, ako aj Všeobecnou deklaráciou ľudských práv.“
9. Robotnícka strana ROSA
ROSA sa ocitla v likvidácii, čiže jej zástupcovia sa nebudú môcť zúčastniť volieb. Možno aj z toho dôvodu nie je nikde na internete ich volebný program. Je však zaujímavé, kam budete presmerovaný, ak pôjdete na www.rosa.sk.
10. Záver
V záverečnej časti tohto blogu prinesiem informácie o programoch dvoch hlavných favoritov na post bratislavského župana – Ľubomíra Romana a Vladimíra Bajana.
